HISTÓRIA

Vznik mestskej nemocnice v Trnave sa pravdepodobne datuje do 13. storočia. O jej vzniku sa však nezachovali žiadne písomné zmienky. Najstaršia zachovaná zmienka je z roku 1490.
Podľa údajov zo staršej maďarskej literatúry postavilo mesto nemocnicu pre liečiteľskú činnosť františkánskej rehole.
V prvých storočiach slúžila nemocnica ako sociálno-zdravotnícke zariadenie, útulok pre prestárlych, chudobných a zväčša aj chorých občanov mesta.
4.10.1824 prevzal budovu nemocnice a položil základný kameň hlavný župan Leopold Pálfy. Založil nemocnicu so 40 posteľami pre pacientov trpiacich venerickými chorobami s cieľom zamedziť šíreniu chorôb medzi obyvateľstvom.

Všeobecná verejná župná nemocnica v Trnave bola založená v r. 1824. Na predmestí Trnavy kúpila župa pre účely nemocnice dom s priľahlou veľkou záhradou. Budovu bolo treba prispôsobiť novému účelu. Bolo potrebné urobiť vnútornú adaptáciu 4 miestností.
4. októbra 1824 bola budova nemocnice slávnostne prevzatá. Vlastná slávnosť prevzatia budovy odhalenie pamätnej tabule a položenie základného kameňa vzhľadom na ďaľšiu výstavbu nemocnice sa konala na nádvorí pred budovou. Hlavný župný lekár Vincent Frey vypracoval správu o stave pacientov i zásady o prijímaní pacientov do Trnavskej župnej nemocnice. Do nemocnice sa nemali prijímať pacienti, u ktorých sa zistí, že nemajú nijakú nádej na vyliečenie a nevyliečiteľných pacientov treba pustiť z nemocnice domov. Komisia poverená správou nemocnice predkladala pravidelné hlásenia župnému zhromaždeniu o priebehu výstavby nemocnice, o zdravotnom stave pacientov, o ich liečení o výdavkoch za lieky, liečebné nástroje, výdavkoch za stravovania, ošatenie pacientov, vykurovanie a iné.
O lekárskej starostlivosti , o odbornom ošetrovaní pacientov, ordinovaní liekov a inej odbornej činnosti nemocnice sa z počiatočného obdobia ani z ďaľších rokov nezachovali písomné správy. V prvých rokoch existencie nemocnice bolo potrebné prekonávať nedôveru pacientov, vyvracať povery a predsudky. Chorí často neprichádzali do nemocnice dobrovoľne, mnohé zákroky boli bolestivé, pacienti sa im vyhýbali a často z nemocnice utekali.

V prvých desaťročiach svojej existencie mala nemocnica približne 40 postelí a ročne sa v nej liečilo 200 pacientov. Okrem pacientov z venerickými chorobami (30 -40 % z celkového počtu) sa v nemocnici liečili i pacienti s internými chorobami. Značná časť hospitalizovaných boli duševne chorí pacienti, s ktorými sa často veľmi kruto zaobchádzalo. Nekľudných, zúriacich pacientov priväzovali k železnej obruči pripevnenej na stene v pivnici nemocnice (v r. 1849 -1850 bolo registrovaných až 97 duševne chorých z celkového počtu 228 pacientov).
Od roku 1850 prevzal vedenie župnej nemocnice dr. Martin Ruprecht - absolvent Lekárskej fakulty Viedenskej univerzity pôvodom z Čiech. Bol vynikajúcim lekárom a to internistom, chirurgom, operatérom i gynekológom, všestranne vzdelaným človekom s vynikajúcim organizačným talentom. Za obdobie jeho 16-ročného pôsobenia prežívala nemocnica obdboie rozmachu. Počet postelí za zvýšil na 80, ročne bolo liečených približne 500 pacientov, z ktorých 37% bolo liečených na internom oddelení, 26% na chirurgii, 14% bolo pohlavne chorých. Pracovalo sa so 7% úmrtnosťou, uzdravených bolo 49% pacientov a zlepšených bol 27% pacientov. Počas účinkovania dr. Ruprechta sa počet chorých zdvojnásobil a počet úmrtí klesol na polovicu.

Po roku 1867 (Rakúsko - Maďarské vyrovnanie) nastala stagnácia, ktorá postihla i oblasť zdravotníctva. Z mnohých dôležitých miest museli odísť odborníci z Čiech a Nemecka. Odchodom dr. Ruprechta nastala stagnácia nemocnice, postupne stratila nemocnica chatakter verejnosti a stala sa útulkom pre nevyliečiteľne chorých občanov Bratislavskej župy. Tento stav pretrvával až do roku 1877. Dovtedajší správca a riaditeľ dr. Ammer bol nahradený dr. Jánom Christianom. Tento pôsobil v nemocnici nepretržite 30 rokov (do roku 1908). Keď prevzal vedenie nemocnice bolo v nemocnici iba 18 pacientov a celý personál tvorili iba dvaja ošetrovatelia. Vďaka odbornej úrovni sa mu postupom času podarilo získať dôveru verejnosti.
V roku 1879 Bratislavská župa vyhovela požiadavke dr. Christiana a dala zrenovovať areál nemocnice a aj jej vnútorné zariadenie. Bol vymenený i personál. Namiesto dvoch nekvalifikovaných ošetrovateľov, z ktorých jeden zabezpečoval i stravovanie, prijala nemocnica 5 členiek rehole Sv. Vincenta zo Štajerského Hradca. Nové ošetrovateľky okrem riadnych ošetrovateľských povinností viedli i kuchyňu, šili a plátali bielizeň, prali, obrábali zeleninovú záhradu. Robili takmer všetky práce spojené s prevádzkou nemocnice. Za ich služby platila župa 420 korún ročne materskému domu v Štajerskom Hradci, čo bolo menej ako plat nekvalifikovaných ošetrovateľov zamestaných predtým v nemocnici.
Pretože priestory nemocnice nepostačovali na hospitalizáciu všetkých pacientov, bolo potrebné rozšíriť kapacitu. Pre potreby chirurgie bola vybudovaná jednoposchodová budova so 70 posteľami a prízemný pavilón za účelom izolácie infekčne chorých zo 16 posteľami. Nemocnica dostala vzhľadom na organizáciu i nové štatúty. Bolo systematizované miesto pre lekára - operatéra a miesto pre pomocného lekára. Hlavný lekár nemocnice bol súčasne i riaditeľom nemocnice. Administratívne práce vykonával správca nemocnice. Vedúcim lekárom chirurgického oddelenia bol MUDr. Pavel Nagy, ktorý nastúpil na toto miesto v roku 1904 a zaviedol na oddelení modernú chirurgiu a aseptické operačné postupy. Pomocný lekár sa staral o venericky chorých. Keďže týchto pacientov už nebývalo veľa, vypomáhal tam, kde to bolo potrebné.

Vysoká návštevnosť trnavskej nemocnice si vyžadovala znova nové priestory. V roku 1913 pribudol v Trnave nový v tom čase najmodernejší jednoposchodový pavilon chirurgického oddelenia. V roku 1914 - 1918 sa do nemocnice prijímali i ranení vojaci zo záložných vojenských nemocníc, ktorí sa tu podrobovali zväčša náročnejším operáciám.
Po smrti Pavla Nagya prevzal vedenie nemocnice Aurel Candea, ktorý však nedokázal udržať dobrú úroveň Trnavskej nemocnice. Podstatne poklesol počet civilných pacientov. R. 1920 bol vedením nemocnice poverený MUDr. Karol Krčméry, bývalý zástupca prof. chirurgie na Univerzitnej nemocnice univerzitnej klinike v Kluži v Sedmohradsku. V tomto období mala nemocnica 282 postelí, pozostávala z týchto budov: chirurgický pavilón, budova pre interne chorých, pavilón pre kožných a venerických chorých, malý infekčný pavilon, mala hospodárska budova, byt pre riaditeľa a maštal. V roku 1927 bolo liečených 5 632 chorých. Nemocnica mala 365 postelí.
V roku 1931 sa začala stavba nového infekčného pavilónu so 40 posteľami a 4 vchodmi. V suteréne bolo zriadené oddelenie pre pohlavne chorých mužov.
1. 8. 1933 sa začalo so stavbou interného pavilón. Bol stavaný v dvoch etapách. Žiaľ, súčasne s výstavbou nového pavilónu bola zbúraná pôvodná budova nemocnice z roku 1824.

Interný pavilón mal 250 postelí, v zadnom krídle tohoto pavilónu bol od 1. 6. 1936 zriadený detský primariát so 45 postelami. Roku 1936 mala nemocnica 580 postelí, ktoré však kapacitne nepostačovali. Nemocnica mala 6 primariátov. Pre choroby vnútorné, chirurgické a gynekologické, krčné, ušné, nosné, detské a kojenecké, kožné a pohlavné, infekčné. V nemocnici pracovalo 11 sekundárnych lekárov, ošetrovateľský personál tvorilo 63 sestier Sv. kríža. Liečených tu bolo 10 022 chorých a pre nedostatok miesta nemohlo byť prijatých 795 pacientov. Krajinská nemocnica sa stala roku 1938 štátnou. Tento stav sa prakticky udržal až do oslobodenia. Riaditeľom nemocnice bol MUDr. Mikuláš Nádaši primár chirurgického oddelenia.

Štátna oblastná nemocnica mala v roku 1948 10 oddelení so 610 postelami.

V nemocnici pracovalo 8 primárov,1 externý ordinár, 20 sekundárnych lekárov, 48 pracovníkov iných kategórií, 50 reholných sestier Sv. Kríža - ošetrovateliek.
Vydaním zákona č. 103/1951 Zb. došlo k zjednoteniu dovtedy roztrieštených zdravotníckych služieb poskytovaných viacerými subjektami. Vytvoril sa Okresný ústav národného zdravia v Trnave, ktorý poskytoval na svojom spádovom území jednotnú liečebno - preventívnu ambulantnú i lôžkovú starostlivosť. V 1962 roku bol postavený chirurgický pavilón so 135 postelami. V roku 1981 pribudol v nemocnici nový gynekologicko-pôrodnícky pavilón, anesteziologicko-resuscitačné oddelenie. Pre potreby hematológie a transfuziológie i klinickej biológie bol vybudovaný nový pavilón v roku 1987.
V roku 1998 1. augusta získala nemocnica štatút Fakultnej nemocnice.
1.4.2003 MZ SR zmenilo zriaďovacou listinou názov Fakultná nemocnica s Poliklinikou Trnava na Fakultná nemocnica Trnava v dôsledku prevodu Polikliniky Družba na Mesto Trnava.
1.6.2007 bol slávnostne otvorený nový Pvilón chirurgických disciplín.