Začiatkom
októbra 2008 prebehlo testovanie správnej
funkčnosti spažovne nemocničných odpadov Fakultnej
nemocnice Trnava. Vyhodnotenie týdňovej skúky
merania emisií znečisujúcich látok bolo v
poriadku a dňa 8. decembra 2008 bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie spažovne .Počas jednoročnej
skúobnej lehoty, ktorú stanovil Obvodný úrad
ivotného prostredia v Trnave, majú kompetentní
povinnos tyrikrát zopakova komplexné skúky
merania emisií. Po skončení skúobnej doby
sa zariadenie určené na meranie emisií bude
kontrolova raz do roka a celé zariadenie
bude prekontrolované jedenkrát za pä rokov.
Napriek znepokojeniu obyvatežov Trnavy, nebezpečenstvo
znečistenia ivotného prostredia splodinami
vypúanými spažovňou nehrozí. Tepelný rozklad
a spažovanie sú navzájom oddelené a jednotlivo
regulované, čo umoňuje dosahova nízke emisné
hodnoty. Ako povedal Ing. Martin Netický,
vedúceho prevádzkovo-technického odboru a
správy Fakultnej nemocnice Trnava, spálenie
karbonizačného plynu v spažovacom reaktore
zabezpečuje podstatné zníenie organických
kodlivín. Spažovňa má v sebe navye zabudovaný
automatický monitorovací systém, ktorý denne
vyhodnocuje znečisujúce látky v ovzduí.
Tieto emisie musia by vdy nasledujúci deň
poskytnuté Obvodnému úradu ivotného prostredia,
ktorý tak získava priamu kontrolu nad tým,
čo spažovňa vypúa do ovzduia.
Postavenie vlastnej spažovne prinesie Fakultnej
nemocnici Trnava viacero výhod. Nebezpečný
odpad u nebude potrebné vozi do Humenného,
kde sa sterilizuje, alebo do spažovní v Bratislave
a Kysuckom Novom Meste, ale bude likvidovaný
účinnejou metódou, ktorou je spažovanie.
Po spálení z odpadu zostane 5-7 % popolu,
zatiaž čo cca 95 % objemu odpadu sa zlikviduje.
Okrem ekologických výhod spažovňa nemocnici
umoní aj etrenie finančných prostriedkov.
Z výmenníka spalín, umiestneného v spažovni,
vedie prípojka teplej vody. Teplo vyprodukované
spažovňou bude teda vyuívané na ústredné
kúrenie a ohrev teplej úitkovej vody.
Spažovňa odpadov Hoval MultiZon typ GG 7 so
spätným získavaním tepla a s čistením dymových
plynov bola legislatívne schválená Obvodným
úradom ivotného prostredia, Krajským stavebným
úradom a Technickou inpekciou ivotného prostredia.
Výstavba stavebnej časti spažovne bola financovaná
zo zdrojov tátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
technológia spažovne bola financovaná zo zdrojov
vajčiarskej vlády.
|